Založ si blog

Gorila

Nádherné slnečné ráno rozhodlo o tom, že si to Kamil s Ivanom namiesto do školy zamierili ku rieke, tam si spokojne pofajčievali a svorne nadávali na školu, rodičov, život a nedostatok peňazí.
„Som hladný,“ povedal Kamil asi po hodine vysedávania na lavičke.
„Aj ja, ale….“ dodal Ivan a ukázal prázdne vrecká.
„Ukážem ti, ako sa zadara najesť v supermarkete,“ a Kamil už aj vstával s tajomným úsmevom na perách.
Práve prechádzali vedľa malého novinového stánku, keď pri nich zastavilo luxusné auto, muž z neho si vybehol kúpiť cigarety a ani nezatvoril dvere na aute. Na sedadle spolujazdca bola pohodená kožená aktovka. Kamil s Ivanom sa pozreli na seba, rozhodli sa v sekunde, Ivan pridržal otvorené dvere a Kamil sa rýchlo ako vretenica smykol dnu a von a už aj utekali opačným smerom k veľkej rozostavanej budove.
„Stojte, stojte,“ kričal za nimi muž z auta, ale Kamil s Ivanom sa mu s ľahkosťou stratili v rozostavanej budove. 
Tam vybehli až na strechu a keď sa trochu vydýchali skontrolovali si svoj lup. Prehrabali celú aktovku a netajili sklamanie nad hŕbov papierov, CD, DVD diskov a desiatkami usb kľúčov. Žiadny počítač, žiadne peniaze, nič čo by sa dalo výhodne predať. Obaja nadávali nad neúspešným lupom, keď si Ivan všimol ešte zips na dne aktovky. Otvoril ho a našiel tam malú pištoľ aj s nasadeným tlmičom.
„Aha,“ povedal užasnutý svojim objavom a zbraň ukázal  Kamilovi.
„Tak tu ste vy smradi usoplení,“ ozval sa za nimi muž z luxusného auta, „navaľte sem tú kabelu, ale hneď!“ to už na nich kričal. „Tak bude to?!“
Ivan zrazu vytiahol nájdenú zbraň a postavil sa proti mužovi z luxusného auta.
„Zostaň stáť kde si!“ skríkol Ivan a mieril na neho.
Muž z luxusného auta si zložil tmavé okuliare z očí, pozrel sa na Ivana a pousmial sa, „odlož to, lebo si ešte ublížiš. Teraz ma počúvajte“ ukázal rukou na Ivana, „tú búchačku vráť naspäť do tej kabele, potom ju položíte na zem a ustúpite desať krokov dozadu. Ak poslúchnete, nič sa vám nestane, ale ak nie, tak sa naseriem a vtedy budem naozaj zlý,“ a muž spravil krok dopredu.
„Stoj tam kde si, stoj tam kde si!“ vrieskal Ivan a mával pred mužom zbraňou.
Muž spravil ďalší krok, „hovorím ti, odlož to lebo si ublížiš,“ a hneď na to ako to povedal sa zviezol na zem. Ivan s Kamilom sa pozreli na seba a potom na muža z luxusného auta. Oči vyvrátené do hora a na hrudi, presne na srdci diera z ktorej vytekala krv. Splašili sa, rozbehli sa dole schodmi a utekali a utekali. Zastavili sa až v podzemných garážach tej veľkej rozostavanej budovy. Stálo tam aj luxusné auto toho muža, ktorý teraz ležal mŕtvy hore na streche.
„Ja som ho zabil, ja som ho zabil,“ vrieskal Ivan, „ ale veď ja som ho nechcel zabiť, veď ja ani neviem, kedy to vystrelilo.“
Obaja prepadli panike, bezhlavo pobehovali pomedzi betónové stĺpy, kričali po sebe, v jednu chvíľu sa navzájom obviňovali a potom obhajovali, keď zrazu Kamil povedal, „mali by sme sa ho zbaviť.“ Na nechápavý Ivanov pohľad dodal, „tela, tela by sme sa mali zbaviť a aj auta, lebo takto si toho najskôr niekto všimne.“ Rozbehli sa hore po schodoch, ale keď prišli na strechu, po mŕtvom tele muža z luxusného auta ani stopy. No nejaké stopy sa len našli, zopár krvavých škvŕn a čmúh naznačovalo, že buď mŕtve telo muža z luxusného auta niekto odtiahol druhým schodiskom preč zo strechy, alebo muž z luxusného auta nebol mŕtvy a odplazil sa sám.
„Ale veď mal v srdci dieru, ako sa mohol odplaziť?“ povedal nechápavo Ivan.
„Tak musel mať komplica, auto, rýchlo k autu,“ skríkol Kamil, „ ak tam bude auto, tak on  je ešte tu a my ho musíme…“ a ani nečakal čo povie Ivan a už aj bežal dole. Namiesto auta našli na jednom betónovom stĺpe len krvavú čmuhu.
„Čo teraz?“
„Nič.“ sucho skonštatoval Kamil a hlasno preglgol, „nepozná nás, nemá šancu nás nájsť. Ja idem domov.“ A krížom cez pole sa vybrali domov.
Asi o tri týždne, práve keď sa Kamil vracal zo školy a otváral dvere bytu, ho niečie ruky vtlačili dnu. Bol to muž z luxusného auta. Kamilovi jednu vrazil, spýtal sa ho kde je aktovka a zbraň, a opäť Kamilovi jednu vrazil. Keď sa Kamil prebral, sedel pripútaný k nejakej železnej tyči na streche tej obrovskej rozostavanej budovy. Muž z luxusného auta sa ku nemu nahol a schmatol ho za vlasy, „kde je tvoj kamoš? Ako sa volá? Ktoré je jeho číslo?“ a už sa aj hrabal v Kamilovom telefóne. „Toto? Toto je jeho číslo? Toto je on?“ Kamil len pokýval hlavou na znak súhlasu. Muž  z luxusného auta stlačil zelené tlačidlo, „máš polhodinu na to, aby si doniesol búchačku na strechu tej veľkej stavby, ak to nestihneš, tak tvojho kamaráta naučím lietať,“ a položil. Zabarikádoval jedno schodisko a pri to druhé posadil spútaného Kamila. Muž z luxusného auta sedel obďaleč, fajčil jednu za druhou a pozoroval Kamila. Keď zbadal, že Kamil prudko otočil hlavou a začal pohybmi komunikovať, len skríkol, „už je tu? Odpovedz! Už prišiel?“ Postavil sa, vytiahol zbraň, namontoval na hlaveň tlmič a podišiel ku schodisku, „daj sa na štyri, hlavu stiahni medzi ruky a tak choď hore. Roztvor dlane, nech ti na ne vidím a neskúšaj žiadne sprostosti, lebo si to odnesie tvoj kamoš,“ a búchačku priložil Kamilovi ku hlave. Keď Ivan po štyroch vyšiel na strechu, skríkol na neho, „ľahni si na brucho, ruky a nohy do široka roztiahni, hlavu otoč na druhú stranu a zatvor oči. Kde máš tú búchačku?“
„Za opaskom na chrbáte.“
Muž z luxusného auta pristúpil k Ivanovi, hlaveň mu pritlačil ku hlave, „ak sa pohneš si mŕtvy,“ a druhou rukou vytiahol zbraň z Ivanových nohavíc. Potom ho z celej sily nakopol do brucha a ešte raz, „ty kus hovna usopleného, veď si ma skoro zabil,“ a opäť Ivana nakopol z celej sily, „keby som nebol jeden z milióna, keby som nemal srdce na druhej strane, tak som už mŕtvy a celý štát je naruby! Viete vy vôbec čo je v tej taške? Viete si vy vôbec predstaviť akú hodnotu a silu majú tie dokumenty čo ste mi ukradli? Nevyčísliteľnú!“ Muž z luxusného auta po nich vrieskal a raz kopol do jedného a potom do druhého. „A keď má niečo nevyčísliteľnú hodnotu, tak je to veľmi žiadané a keď je niečo veľmi žiadané, tak vtedy spravia ľudia hocičo, aby to dostali. Aj zabijú. V tejto krajine stačí len vedieť, že existujú tieto dokumenty a ste v ohrození života a vy dvaja ste ich videli, držali, čítali.“
„My sme nič nečítali, odkedy som tú tašku doniesol domov ani som sa jej nedotkol,“ zvrieskol Kamil.
Muž silno nakopol Kamila do nohy, „ja som sa ťa nič nepýtal ty smrad. Kto o tom ešte vie, komu ste o tom ešte hovorili?“
„Ja nikomu,“ ticho povedal Ivan.
„A ty?“ Muž sa pozrel na ešte stále sa od bolesti zvýjajúceho Kamila. Kamil len zavrtel hlavou, že tiež nikomu. Muž si zapálil cigaretu, sadol si, trochu sa upokojil.
„Chcete?“ a hodil im krabičku cigariet a zapaľovač.
„Musím vám povedať, že vás zabijem. Musím vás zabiť.“
Chlapci sa až rozkašľali, keď to muž povedal. „Prečo nás musíš zabiť?“ spýtal sa Ivan trasúcim hlasom.
„Pretože viete o mne, viete o tých dokumentoch, držali ste ich v rukách a skôr či neskôr o tom niekomu poviete, pochválite sa, informácie sa dostanú na verejnosť, stratia na hodnote a keď stratia na hodnote tie dokumenty, stratím na hodnote aj ja a oni ma potom s radosťou odbachnú ako psa.“
„Ale my sme naozaj nič z toho čo tam je nečítali, my sme to len prehľadali a keď sme tam nenašli žiadne prachy, tak….“ a Ivan len pokrčil pleciami.
„Tak by ste to kľudne zahodili, že?“ dokončil muž z luxusného auta.
„Asi hej,“ dodal Ivan.
„Viete vy vôbec čo tam je?“ muž si zapálil ďalšiu cigaretu a pokračoval, „tam sú informácie o všetkých politikoch, podnikateľoch, sudcoch, prokurátoroch a mafiánoch od čias revolúcie až po súčasnosť. Sú tam informácie, ako korumpovali, privatizovali, okrádali štát,  bohatli, ako spolupracovali s mafiou a tajnou službou, sú tam o tom zmluvy, odposluchy, video záznamy. Stačí aby sa jeden takýto záznam o korupcíí a úplatkoch dostal na verejnosť a nastane politické zemetrasenie. A tu ich je,“ a ukázal na tašku, „tisíce. Tisíce rôznych afér v nevyčísliteľnej hodnote. Ja im tie dokumenty, informácie predávam, slovo za slovom, vetu za vetou. A oni to radi kupujú, lebo sa stávajú čistejšími. Bez nich som nikto.“ Muž stíchol, dofajčil cigaretu, potom spútal chlapcom spolu ľavé nohy a pravé ruky, a viedol ich dolu schodmi až do podzemných garáži.Otvoril kufor na aute, „skáčte tam a rýchlo.“ Vtom niečo zasvišťalo vzduchom, tupá rana a muž sa zviezol k zemi. Chlapci sa obzreli za seba a tam stál Ivanov starší brat s bejzbolkou v ruke.
„Ok brácho?“
„Díky, ale daj bacha brácho, má dve búchačky,“ povedal Ivan.
„Viem, veď som to všetko počul, ale nemyslím si, že ich ešte bude potrebovať“ ale pre istotu mu ruky a nohy zviazal plastikovou sponou na káble. Potom ho hodili do kufra a odviezli sa hlboko do lesa. Ivanov brat auto polial benzínom a zapálil. Ivan chcel tašku hodiť do ohňa, ale brat mu ju vytrhol z ruky so slovami, „toto sa nám ešte môže zísť.“

Doma všetky dokumenty rozmnožili, porobili pekné úhľadné balíčky a rozposlali ich politikom, sudcom, novinárom a televíziam. A čakali čo sa bude diať. Každé ráno zapínali telku s očakávaním niečoho mimoriadneho, ale nič mimoriadne sa nedialo. Až po pár týždňoch prepukla veľká korupčná aféra, Haščák sa zo začiatku aj bránil, ale potom usúdil, že bude lepšie, keď celú firmu presťahuje niekde do daňového raja. Predal všetko čo sa dalo a zmizol nevedno kam. Potom  Slota povedal, že odchádza z politiky, vraj je už unavený a vzápätí na to ho nasledovali ďalší a ďalší politici, vraj sú tiež unavení z politiky. Mafiáni začali kapať ako muchy po daždi a mnohí podnikatelia odcestovali do cudziny a nikto nevie, dokonca ani oni sami, kedy sa vrátia. Niekoľko náhlych úmrtí zasiahlo aj rady sudcov, prokurátorov a policajtov, ale ináč nič nezvyčajné sa v tomto zhnitom štáte nestalo.

Všetky dokumenty a informácie, ktoré mali chlapci v koženej taške hodenej pod posteľou, strácali takto každý deň na hodnote, až sa raz Ivanov starší brat rozhodol, že už to pre nich nemá žiadnu cenu a všetko to spálil.
„Aha pozri,“ šťuchol Kamil Ivana, keď sedeli na lavičke pri rieke a ukázal mu piatu stranu nejakého bulvárneho denníka, bola tam krátka správa, že zomrel Vladimír Mečiar, tzv. otec národa, vo večerných hodinách dostal infarkt.
„Koho to už teraz zaujíma,“ prehodil Ivan, „hladný som a ozaj ako hral Slovan?“

Ona

01.08.2016

Bola som práve v práci, keď mi zazvonil telefón. Skoro som dostala porážku. Volali mi zo škôlky, že moja Mia sa stratila. Kričala som do telefónu ako zmyslov zbavená, ako sa vám mohla stratiť viac »

Cestopis: Zimbabwe

08.04.2014

Cestovanie sa stalo mojou vášňou. Nie žeby som predtým necestoval, ale začal som cestovať do krajín o ktorých som dovtedy len počúval. Dostanete sa do inej krajiny, spoznáte iných ľudí s viac »

Ako zomrel Stanislav?

22.12.2012

Malá krimi poviedka Johny, teda Anton, ale pre jeho neskutočnú podobu s hercom Johnym Deppom ho všetci volali Johny, práve uzavrel další prípad a náčelníkovi niesol spis. Stretli sa vo dverách. viac »

Emmanuel Macron, práca

Macron podpísal kontroverznú reformu pracovného práva, Francúzi sa búria

22.09.2017 22:06

Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje zmeny v pracovnom práve za hlboké, ale nevyhnutné pre ekonomiku a spoločnosť.

Rizman

Hovorcom roka 2017 je Juraj Rizman z Via Iuris

22.09.2017 21:25

Hovorcami roka 2017 sa v kategóriách štátna správa, komerčný sektor a samospráva stali v minulosti už ocenení hovorcovia Boris Chmel, Tomáš Kráľ a Marek Tettinger.

EÚ, Lýbia, migranti, more

Grécky súd rozhodol, že migrantov, ktorým zamietli azyl, môžu vrátiť do Turecka

22.09.2017 20:28

Rozhodnutie gréckeho Najvyššieho súdu sa týka dvoch Sýrčanov, ktorí nesúhlasili s deportáciou do Turecka po tom, ako im žiadosť o azyl v Grécku zamietli.

snem, Smer

Rozruch medzi straníkmi Smeru v Nitrianskom okrese

22.09.2017 18:38

V regionálnych štruktúrach Smeru je rušno. Z miestnej organizácie v Rišňovciach v okrese Nitra chce odísť 22 straníkov. Krajskí a okresní funkcionári s nimi ešte plánujú rokovať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 43364x
Priemerná čítanosť článkov: 1399x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy