Založ si blog

Doktor zzzz – trošku poviedka, trošku sci fi – štvrtá časť

Karolova mamička bola už staršia pani, keď si sadala do kresla, nervózne stískala kabelku v rukách.
„Stalo sa niečo, alebo zase niečo vyviedol?“ spýtala sa ticho.
„Nie, nič nevyviedol a ani sa nič nestalo. Je stále pod kontrolou, lieky užíva pravidelne a aj keď sa občas odtrhne z reťaze, ako naposledy, ale nemusíte sa obávať, teraz je všetko v poriadku. Ja sa chcem s vami rozprávať o Karolovi. Viete ako na tom je, je to vlastne doživotné, časom sa to môže zlepšiť, alebo zhoršiť, to nikto nevie, akou cestou sa bude jeho zdravotný stav uberať. Lenže je tu jedna možnosť. Teda bola by jedna možnosť, ako sa pokúsiť ten jeho stav zmeniť.“
Pri slovách, bola by tu jedna možnosť, sa Karolova mamička vystrela a jej oči sa doširoka otvorili.
„Jeden môj kolega, je to vlastne známy, priateľ ešte zo štúdii, pracuje v oblasti výskumu a práve teraz skúmajú nový preparát na komplexnú regeneráciu ľudského organizmu. Problém je ale v tom, že ten preparát je ešte len vo vývoji a teraz sa testuje na ľuďoch dobrovoľníkoch. A váš Karol je presne ten typ pacienta, pre ktorých je ten preparát vlastne určený. Nič vám nemôžem sľúbiť, nemôžem vám povedať,  že potom bude Karol zdravý, alebo že sa jeho zdravotný stav podstatne zlepší, možno sa nestane nič a možno sa jeho zdravotný stav ešte zhorší. Ale je tu nádej, je tu možnosť, neviem aká veľká, ale je.“
„Vravíte, že tu je možnosť?“ Karolova mamička sa ticho spýtala , „že je tu možnosť, že by sa jeho stav mohol zlepšiť? Že keby sa náhodou zlepšil, tak by som si ho mohla zobrať aj domov?“
„To by všetko záležalo od toho, aký veľký pokrok by to zlepšenie urobilo, ale musíte rátať aj s tým, že ku žiadnemu zlepšeniu nedôjde.“ odpovedal doktor Štefan.
„Ale keby len predsa, mohol by ísť domov, nie?“
„Keby len predsa, tak mohol,“ dodal doktor Štefan.
Karolova mamička sa rozplakala a rýchlo lovila v kabelke kapesník. Doktor Štefan jej podal papierovú vreckovku, „ste v poriadku? Prinesiem vám pohár vody?“
Karolova mamička len pokývala hlavou, že nie a potom cez plač dodala, „ja si to už ani nedokážem predstaviť, že by som ho mala doma, môjho Karolka.“ Utrela si slzy, „ja súhlasím.“
Doktor Štefan sa prekvapene pozrel na Karolovu mamičku, „s čím súhlasíte?“
„No veď to ste sa ma asi chcel opýtať, nie? Že či budem ja s tým skúšaním toho preparátu na Karolkovi súhlasiť, keď už Karolko nemôže.“
„No áno, ale to ešte nie je na sto percent isté, viete,  je tu len taká možnosť,“ doktor Štefan sa snažil Karolovej mamičke vysvetliť,  že zatiaľ to je len v rovine teoretickej, preto sa jej to najskôr spýtal, aby vedel jej názor.
„Ale ak tu je taká možnosť, aj takáto maličká,“ a Karolova mamička spojila palec s ukazovákom, „tak prečo ju nevyužiť? Aj malá iskierka nádeje môže zapáliť veľký oheň. Keď to budete vedieť na sto percent, tak mi hneď dajte vedieť,“ a ani nečakala, vstala z kresla a pobrala sa domov.
Doktor Štefan chvíľu sedel s priblblým úsmevom na perách a potom zdvihol telefón.
„Čau Jaro, tak mám pre teba pacienta presne takého, akého si chcel. Má aj fyzické a aj mentálne poškodenie….nie nežartujem, máš môj súhlas a už máš aj súhlas zákonného zástupcu toho pacienta. Priprav všetky dokumenty, ja to dám overiť môjmu právnikovi a môžeš začať.“

Jaro sa nasťahoval do jednej miestnosti v ústave a spravil si tam svoje laboratórium. Keď bolo všetko pripravené, vyšetrili Karola, zroentgenovali ho, zo  všetkého spravili záznam a potom nastala tá dlho očakávaná chvíľa. Karol ležal na posteli v Jarovom laboratóriu, jeho mamička sedela vedľa neho na stoličke a držala ho za ruku.
Jaro práve naťahoval do striekačky preparát, keď sa otočil k doktorovi Štefanovi, „ja som taký nervózny, pozri ako sa mi ruky trasú.“
Po asi pol hodine, začal Karol vykrikovať, „točí sa mi hlava, točí sa mi hlava,“ začal sa nahlas smiať, „ja lietam, ja lietam,“ a keby nebol pripútaný k posteli, tak im ujde. Potom sa začal na posteli trhať, „pustite ma! Pustite ma! Mamá, mamááá, pustite ma!!!!!“ Vzpínal sa, ako ulovená šelma, jeho mamička sa prestrašená pozrela na doktora Štefana, ale ten ju chytil za ramená a pošepkal jej, že to je  reakcia na ten preparát,  ale za chvíľku jej Karolko zaspí a už bude dobre. Karolova mamička prikývla, že pochopila a aj pohladila doktorovu ruku na svojom ramene, ale nakoniec sa aj tak neudržala a rozplakala sa, keď tam jej Karolko vrieskal na celý ústav, „mamá, mamá, pustite má, mamá, čo je to, mamá….“ Melánia vyviedla Karolovu mamičku von a po krátkej chvíľke zmĺkol aj Karol. Doktor Štefan jej povedal, že zaspal a bude spať dva až tri dni.
Večer našiel doktor Štefan Karolovu mamičku sedieť pri Karolovi na stoličke, v ruke držala patričky a tichúčko odriekala nejakú modlitbu. Prisadol si k nej. Len sedel a mlčal. Pozeral sa na Karola, bol opuchnutý, najviac okolo zraneného oka, nohy a prstov na rukách. Skontroloval mu tep, potom vstal a chcel odísť, ale Karolova mamička ho chytila za ruku a zašepkala, „ďakujem.“
„Pšššššt, ja ďakujem vám,“ a priložil si prst na pery.

Keď sa Karol prebral zo spánku, všetci sedeli okolo neho.
„Piť, som smädný,“ zaševelil ticho Karol. Oko mal ešte opuchnuté, ako keby ho včela poštípala a koleno už len červené.
„Ako sa cítiš Karol?“ opýtal sa ho Jaro a skláňal sa nad Karola.
„Som unavený,“ odpovedal skleslo Karol.
„Môžeš zohnúť nohy v kolene? Raz jednu, potom druhú?“ povedal Jaro a už mu aj chytal nohy a začal mu ich pomaly zohýbať. Najprv mu zohol ľavú nohu, najviac ako to išlo, Karol vôbec nereagoval. Potom mu zohol pravú nohu a keď mu ju zohol najviac, ako to len išlo, Karol stuhol, rukami si nahmatal nohu, koleno, potom sa pozrel na vlastnú nohu a prekvapene sa spýtal, „vy ste ma operovali? Veď ja môžem zohnúť nohu v kolene.“
„Necítiš bolesť, alebo nejaký tlak, alebo niečo podobné?“ spýtal sa Jaro.
„Cítim len teplo, ako by ma niečo hrialo vo vnútri.“ Karol vstal z postele a začal sa prechádzať po miestnosti. „Ja môžem normálne chodiť, ja môžem normálne zohnúť nohu,“ a otvoril  dvere na chodbu.
„Opatrne Karol, ešte je to čerstvé, aby si si neublížil,“ zvolal Jaro, ale Karol sa len otočil, „v pohode, len sa chcem ísť prejsť  po schodoch.“  Všetci sa vybrali za ním, ale vo dverách sa doktor Štefan a Jaro zháčili, obzreli sa za seba a Karolova mamička sedela na stoličke, pozerala na nich cez oči plné sĺz a dolná pera sa jej triasla. Vrátili sa, podali jej ruky, „poďte,“ povedal doktor Štefan a keď vyšli na chodbu, Karolova mamička len zalomila rukami, „bože môj, keby sa bol toho môj muž dožil.“
Lenže Karol prežil ďalší šok, keď sa uvidel v zrkadle a nenašiel si na tvári jazvy z havárie, aj nos mal rovný a nie ako orol zalomený, ale hlavne sa čudoval, prečo má oko také opuchnuté. Doktor Štefan nenechal nič na náhodu a zavolal si na pomoc psychológa. Veľmi jemne a citlivo Karolovi vysvetľovali, že sa podrobil špeciálnej liečbe, po ktorej bude možno vidieť aj na druhé oko.  Karol im najskôr nechcel veriť, ale keď mu prelepili oko a povedali, že za dva, tri dni sa ukáže, nakoľko bola liečba úspešná a nech si dovtedy oko neodlepuje, Karol sa im tam rozplakal, ako malé decko. Psychológ ho upokojoval a vysvetľoval mu, že teraz bude mať takýchto šokov viac, lebo ak sa naozaj liečba podarí, tak sa môže zaradiť do spoločnosti, ako všetci ostatní. Ale pre istotu dali Karolovi injekciu na ukľudnenie, lebo ako potom povedal psychológ doktorovi Štefanovi, že mal obavy o Karolov duševný stav, bál sa, aby mu z toho nepreskočilo opäť. Vraj to bude beh na dlhú trať, oveľa dlhšiu, ako maratón.
O tri dni sedeli  v tmavej miestnosti a Karolovi dali dole obväz z oka.
„Vidíš ma?“ spýtal sa Jaro Karola. Jaro a aj doktor Štefan sedeli oproti Karolovi.
„Vidím.“ odpovedal Karol stroho.
„Zakry si dlaňou ľavé oko a povedz mi, ktorú ruku ti ukazujem a koľko prstov,“ povedal Jaro a zdvihol pravú ruku.
„Pravá ruka a štyri prsty, tri, dva, päť.“
„Dobre a teraz si zakry druhé oko“ a Jaro opäť zdvihol pravú ruku.
„Vidím,“ Karol sa na chvíľu odmlčal a potom hlasno zvrieskol, „ja vidím, vidíííím!!!!!“ začal sa okolo seba obzerať, „vidím, ja vidím!!!!“ vrieskal ďalej.
„A čo vidíš?“ pýtal sa Jaro ďalej.
„Všetko vidím, všetko, síce trošku rozmazane, ale vidím!!!!“ vrieskal Karol na celú miestnosť.
„Skús sa sústrediť Karol, skús sa pozerať len na jedno miesto,“ pokračoval Jaro.
„No, keď sa pozerám na niečo dlhšie, tak sa mi to zaostruje, ale potom sa mi to opäť rozmaže,“ povedal Karol a zatvoril oči, lebo mu začalo oko slziť.
„Nechytaj si ho, nechytaj si ho,“ zvolal Jaro, utrel Karolovi oko a nakvapkal mu do oka nejaké kvapky.
„Dobre Karol, teraz si oddýchni a zajtra si to zopakujeme a ak ťa bude oko poslúchať, tak mu ukážeme trošku viac denného svetla,“ povedal doktor Štefan.
Po týždni vyšiel Karol z ordinácie a na očiach mal tmavé okuliare. Keď otváral dvere, kľučku chytil až na tretí pokus, vrazil do zárubne a mal problém ísť po schodoch. Keď sa Karol prekvapene a aj so strachom posťažoval doktorovi Štefanovi, ten mu len vysvetlil, že jeho mozog potrebuje istý čas, aby sa opäť prestavil na príjem z oboch očí a že sa to dá za pár dní do poriadku.

Karola potom vyšetril psychiater a keď potvrdil, že Karol je v poriadku aj po psychickej stránke, tak doktor Štefan a Jaro zvolali do ústavu novinárov a slávnostne im oznámili, čo objavili a aké to má účinky. Prekvapeným novinárom, ktorí im zo začiatku kládli otázky, ako malým deťom, ukázali Karola. Premietli im krátke video, kde bol Karolov profil, ako vyzeral pred liečbou a aké mal správanie, niekoľko záberov z liečby a nakoniec, prvé kroky po schodoch a potom s okuliarmi.
Keď novinári prežili prvý šok, začalo ich viac zaujímať či mali povolenie na genetický výskum a pokusy, či mali povolenie na skúšanie preparátu na ľuďoch. Jaro sa im to snažil vysvetliť, „ to nie sú pokusy na genetike človeka, ale len očistením ľudskej bunky, teda nositeľa genetickej informácie a jeho následného vrátenia do tela sa dosiahne komplexná regenerácia organizmu. Nie je to genetický výskum a nie je to pokus na ľuďoch, je to len regeneračný preparát a všetko bolo urobené v súlade zo zákonom,  Karol nebol žiadny pokusný králik, ale dobrovoľník……samozrejme, že je to bezpečné, najskôr som to odskúšal na sebe.“
„Takže ste objavili liek na nesmrteľnosť.  To je fantastické,“ ozval sa niekto z novinárov.
„Nesmrteľnosť? To snáď nie,“ povedal Jaro.
„Tak potom liek na dlhovekosť?“
„Nemyslím si, že by sa touto liečbou, nejako významne predĺžil ľudský život,“ opäť odpovedal Jaro.
„Tak čo ste to potom objavili?“
„Dokážeme navrátiť stratené zdravie, vďaka tomuto preparátu sa mnoho ľudí bude môcť vrátiť späť do normálneho života, tí mladší budú môcť žiť opäť naplno a tým starším spravíme krajšiu jeseň,“ Jaro sa to snažil vysvetliť čo najjasnejšie.

Na druhý deň toho boli plné noviny a telefón v ordinácii vyzváňal, ako bláznivý. Bolo už popoludní, keď sa na ordinácii otvorili dvere a vstúpil dnu muž, „kapitán Mráz, mám súdny príkaz na zaistenie všetkých dokumentov a zadržanie doktora Štefana, Jara a Karola, pre podozrenie z nezákonného genetického výskumu a pokusoch na ľuďoch.“  Do ordinácie sa nahrnulo asi desať ďalších policajtov a kapitán Mráz vydal pokyny, „zaistite menované osoby, zaistite všetky počítače a všetky dokumenty týkajúce sa toho genetického výskumu.“
Karola museli pustiť ešte v ten večer, pretože bol ešte stále nesvojprávny a doktora Štefana a Jara pustili na druhý deň poobede, lebo v zaistených počítačoch a dokumentoch nenašli ani jeden dôkaz nezákonného genetického výskumu.
Keď vystupovali pred ústavom z auta, čakal ich tam dav novinárov a zvedavcov, zo všetkých strán sa na nich hrnuli otázky, tak zostali stáť pred bránou a začali odpovedať na otázky novinárov. Ešte sa ani poriadne nenadýchli na odpoveď, keď do nich niekto začal hádzať vajíčka.
„Bezbožníci, satanovi sluhovia,“ kričal na nich výtržník z davu a neprestával hádzať vajíčka, „za toto by vás mali postaviť pred súd, pre boží súd a potom upáliť na hranici ako čarodejníkov. Porušili ste božie zákony a pán to nenechá len tak, zošle na vás trest, spravodlivý trest, budete pykať za svoje hriechy, budete sa smažiť v pekle.“
Keď výtržníka Milana, v žiari reflektorov a bleskoch fotoaparátov, odvádzala polícia v putách tak pred tým, ako nastúpil do auta, ešte zakričal smerom k doktorovi Štefanovi a Jarovi, „škoda, že sa toto nestalo pred štyristo rokmi, ja by som bol prvý, kto by hodil kameňom.“

Milan
Dvadsaťdva ročný študent filozofie, ktorého všetci familiárne oslovujú Miňo. Miňo sa rád na verejnosti prezentuje svojimi radikálnymi názormi, pri poslednej akcii proti potratom ho polícia zaistila pre výtržníctvo, lebo rozbil výklad na kníhkupectve v ktorom bola kniha o asistovanej reprodukcii a potom to polial benzínom a zapálil. Vykrikoval vtedy, že by ho mali všetci nasledovať a podobné miesta hriechu vypáliť, lebo len tak zavládne pokoj na zemi.

Na druhý deň ráno do ordinácie vtrhlo pokračovanie.

Ona

01.08.2016

Bola som práve v práci, keď mi zazvonil telefón. Skoro som dostala porážku. Volali mi zo škôlky, že moja Mia sa stratila. Kričala som do telefónu ako zmyslov zbavená, ako sa vám mohla stratiť viac »

Cestopis: Zimbabwe

08.04.2014

Cestovanie sa stalo mojou vášňou. Nie žeby som predtým necestoval, ale začal som cestovať do krajín o ktorých som dovtedy len počúval. Dostanete sa do inej krajiny, spoznáte iných ľudí s viac »

Ako zomrel Stanislav?

22.12.2012

Malá krimi poviedka Johny, teda Anton, ale pre jeho neskutočnú podobu s hercom Johnym Deppom ho všetci volali Johny, práve uzavrel další prípad a náčelníkovi niesol spis. Stretli sa vo dverách. viac »

Glosolália

27.02.2017 23:59

Rodovo orientovaný časopis.

Občianske združenie DEMIAN

OZ Demian

27.02.2017 23:44

Budujeme náučné chodníky, pamätníky skrášľujeme prostredie kde žijeme, organizujeme spoločenské a športové akcie.

Inštitút ľudských práv

Inštitút ľudských práv - Human Rights Institute

27.02.2017 23:40

Sme členská, slovenská, ľudsko-právna organizácia založená na dobrovoľníckej práci, angažovanosti a aktivizme.

Srbsko Kosovo Nikolič

Nikolič v BR OSN: Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova

27.02.2017 22:44

Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova. Na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku to v pondelok vyhlásil srbský prezident Tomislav Nikolič.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 41148x
Priemerná čítanosť článkov: 1327x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy