Založ si blog

Jano Medveď

Nikto mu nepovedal inak, ako medveď. Dokonca aj ľudia v dedine, keď počuli, že niekto povedal, „videl som medveďa v hore“, tak sa pýtali, „nášho Jána ste videli?“
Jano Medveď bol chlap, ako hora. Vysoký, mocný, chrbát široký, ako štajerská kobyla a ruky mal veľké, ako banícka lopata. A keď zareval, tak akoby zahrmelo. V nedeľu, keď sa hrával futbal, tak vždy stával za bránkou hostí a keď domáci vystrelili na bránu, tak z plných pľúc zareval na hosťujúceho brankára, „chytáj to!“ ten sa ako vždy zľakol, rýchlo sa pozrel za seba, kto to tak strašne huláka a v tom domáci zakričali „góóóóól!“ S Jánom Medveďom boli doma neporaziteľní.

Jano Medveď chodil aj do kostola, stával na chóruse, hneď vedľa organu a spieval. Spieval tak mocne, že až organ prekričal a tak hlboko, že sa až okenné tabličky triasli. Niektorí ľudia si nosili so sebou do kostola vatové tampóny a počas spevu si ich pchali do uší. Raz si Jána Medveďa zavolal farár po omši do zákristie a snažil sa mu vysvetliť, že nemôže tak hlasno spievať, lebo už museli na organe vymeniť jeden mech a aj ľudia si zakrývajú uši, aby ich po omši neboleli. Na ďalšiu nedeľu, keď sa začala omša, organ začal hrať a ľudia mali spievať „Aleluja, aleluuuuja, aleluuja.“ Lenže už po prvom aleluja to v kostole zašumelo, ako v úle a to tretie aleluja už spievalo len pár jednotlivcov. Všetci sa otáčali smerom k chórusu a pozerali sa na Jána Medveďa, ktorý tam stál, v ruke držal modlitebnú knižku a len otváral naprázdno ústa. Farár sa pozrel na Jána Medveďa, povedal „Janko“, pokýval hlavou na znak súhlasu, akože môže spievať. A Jano Medveď začal spievať, začal presne tak, ako vždy, nahlas a s plných pľúc. Ľudia v kostole sa utíšili a začali spievať s ním, aleluja, aleluuuuja, aleluuja.

Jano Medveď bol sirota. Nemal ešte ani dva roky, keď na horáreň  spadol strom a zabil mu rodičov.  Bolo to niekde na severe v horách, začínala sa práve zima a jeho našli až po troch dňoch. Dom bol napoli zbúraný a bez strechy, v noci už mrzlo a celé tri dni mrholilo a fúkal vietor, a keď malého Janka našli, tak spokojne spal na koberci. Suchý a zdravý.  Nikto to nevie presne, ale vraj vtedy, keď ho našli, videli z horárne vychádzať medveďa.
Ujala sa ho babka, vychovávala ho prísne, ale s láskou. Keď mal Janko cez štyri roky, vybrali sa s babkou do lesa na hríby. Neboli ani vysoko nad dedinou, vošli do takej omladiny a tam oproti babke stál medveď na zadných. Babka len vykríkla a bezvládne sa zvalila na zem, keď sa prebrala, nebolo ani medveďa a ani Janka. Najskôr sa ho pokúšala nájsť sama, vykrikovala, ale potom zalarmovala celú dedinu, žandárov, na druhý deň prišlo aj vojsko, ale nič. Strateného Janka nenašli. Na štvrtý deň ráno, babka práve kŕmila zajace, keď na dvore zakričal Janko, „babka, pozri akého hríba som ti doniesou“ a v rukách držal taký veľký hríb, že keby pršalo, tak snáď pod ním ani nezmokne. Všetci sa ho pýtali, že kde si bol Janko, veď sme ťa hľadali, ale on im stále opakoval, že bol s takým veľkým macom.
Odvtedy mu nikto inak nepovie len medveď. Najskôr preto, lebo ho vraj medveď pred istou smrťou zachránil a keď vyrástol, tak sa na toho medveďa svojou mohutnou postavou ešte aj podobal.
V škole ho to moc nebavilo a tak ušiel robiť do hory hneď, ako sa to len dalo. A v hore sa teda vyznal, ako málo kto.
Keď robili ťažbu v jednej doline, bolo to okolo obeda, Jano Medveď sa uprostred práce zastavil, začal sa obzerať okolo seba a potom zvolal, „chlapi, končíme! Príde búrka a poláme tu stromy, všetci domov!“  Polesný sa rozčuľoval, hromžil a aj sa chlapom vyhrážal, ale oni sa zbalili a išli domov. O tretej sa strhla taká víchrica, že v dedine aj strechy bralo a do doliny, kde chlapi robili ťažbu sa nedalo týždeň dostať, čo tam bolo toľko stromov pováľaných. Odvtedy, čo povedal Jano v hore, platilo, ako zákon.
Raz, keď šli domov z práce, cez plece prehodená kapsa, motorová píla na ramene a veselá vrava sa rozliehala lesom, im na cestu vybehli dva malé čierne batôžky a z malinčia, ako raketa vyletela medvedica, postavila sa na zadné a začala na nich revať. Chlapi zostali stáť, ako zamrznutí, len Jano Medveď tým svojím hrubým hlasom, ktorý posadil ešte hlbšie, než zvyčajne povedal, „veď si nás počula, tak načo si sem išla.“ Medvedica ešte chvíľu postávala, potom sa dala na štyri, otočila sa a aj s malými zmizla v malinčí.
„Som prehltol zapálenú cigaretu a ani ma nepopálila na jazyku,“  povedal ticho chlap stojaci vedľa Jána a trasúcimi prstami sa snažil z krabičky vytiahnúť ďalšiu.
„Ej chlapi, ale teraz ma počkajte,“ zvolal ďalší, zhodil všetky veci na zem, rozbehol sa do kríkov a už za behu si rozopínal nohavice.
V jeden rok v lete povedal Jano Medveď polesnému, aby z jedného kopca  dal pohrabať lístie, lebo je ho tam veľa, už dlhšie nepršalo a keď tam náhodou udrie blesk, tak sa to lístie zapáli a vietor to môže rozniesť do ďaleka. Vraj to lístie majú autom zniesť na mokré lúky nad dedinu a tam to zapáliť, čo nezhorí, to navlhne. Ženy to pohrabali na také veľké kopy a autami to zvážali dole.
„Ženy my sme také sposté, my to tu habeme, ako také dbnuté, potom to tepeme doe do dediny a tam to páime, akoby sme to nemohi zapáiť tu“ povedala teta Ráčková a škrtla zápalkou. Vyhorel vtedy celý kopec.
Keď Jánovi Medveďovi zomrela babka, ktorá ho vychovala, bol práve v hore, pílili „na kravskom.“ Nikto nevie, prečo sa to volá „na kravskom,“ lebo je to tak vysoko, že sa tam kravy nikdy nepásli, ale všetci to tak volajú. Povedal mu to polesný, keď prišiel na fajront skontrolovať, koľko dreva napílili. Neviem, či je to pravda, alebo nie, ale chlapi, čo tam vtedy boli rozprávali, že keď sa to dozvedel, tak tak mocne zakričal, že sa až vrcholce na stromoch triasli a potom vraj sekerou na jeden šup odsekol takého dvadsať ročného duba, ako nič. Sadol si na ten peň a rozplakal sa.
„Na kravskom“ ľudia skoro premenovali na „na medveďom,“ lebo poľovníci, ale aj hubári rozprávali, že tam videli toľko medveďov, až sa tam báli chodiť.
Od smrti babky sa Jano Medveď veľmi zmenil. Utiahol sa do seba, prestal rozprávať, teda nie žeby bol predtým nejaký  rečník, ale rozprával ešte menej a aj bol nervózny, stále podráždený, chlapi sa mu aj báli niečo povedať, lebo hneď vybuchol a kričal. Koľko krát sa stalo, že ani nešiel dole do dediny, ale zostal na noc v hore.
Raz, keď takto sedeli po robote v krčme, zastavil sa tam polesný, aj s takým mladým poľovníkom, hosťom, vraj idú na medveďa poľovať. To ale nemali povedať,  lebo Jano Medveď sa prudko postavil a tým svojim hrubým hlasom zahučal, „tak na medveďa idete poľovať, boha vášho, na medveďa, áno?“ Pristúpil k mladému poľovníkovi, zdrapil ho pod krk jednou rukou a ako pierko ho odhodil cez pol krčmy, „ty tu medveďa nikdy nedostaneš, ale medveď teba áno“  a potom mu z hlavne na guľovnici spravil husľový kľúč.
„Janko, Janko, nože sa ukľudni,“ snažil sa rozhnevaného Jána Medveďa ukľudniť polesný, ale Jano ho len zahučal, „ty mi uhni z cesty“ a jednou rukou ho odsotil. Ešte predtým, než zatvoril dvere sa otočil, pohrozil im prstom a povedal, „Boh vás opatruj, čo i len namieriť na medveďa.“
A to bolo posledný krát, čo videli Jána Medveďa. Zmizol, nikto nevie kam, ale zmizol.  Ľudia hovoria, že vraj odišiel do hôr a tam žije s medveďmi, lebo vraj veľmi často vedľa medvedích stôp nachádzajú ľudské, nuž, ale to tam mohol stúpiť hocikto, hubár, horár, alebo aj lesný robotník. Ale aj Jano Medveď. Kto už teraz vie, ako to naozaj bolo? Ľudia toho natárajú.

Ona

01.08.2016

Bola som práve v práci, keď mi zazvonil telefón. Skoro som dostala porážku. Volali mi zo škôlky, že moja Mia sa stratila. Kričala som do telefónu ako zmyslov zbavená, ako sa vám mohla stratiť viac »

Cestopis: Zimbabwe

08.04.2014

Cestovanie sa stalo mojou vášňou. Nie žeby som predtým necestoval, ale začal som cestovať do krajín o ktorých som dovtedy len počúval. Dostanete sa do inej krajiny, spoznáte iných ľudí s viac »

Ako zomrel Stanislav?

22.12.2012

Malá krimi poviedka Johny, teda Anton, ale pre jeho neskutočnú podobu s hercom Johnym Deppom ho všetci volali Johny, práve uzavrel další prípad a náčelníkovi niesol spis. Stretli sa vo dverách. viac »

atóm, fyzika

Čínsku štátnu energetickú spoločnosť znepokojuje brexit

28.04.2017 19:43

Odchod Británie z Európskej únie vzbudzuje neistotu pri spolupráci Číny, Británie a Francúzska v oblasti jadrovej energie.

čierna hora, nato

Čierna Hora ratifikovala dokument o členstve v NATO

28.04.2017 19:43

Pred budovou v horskom mestečku Cetinje, kde poslanci zasadali, sa medzitým uskutočnil protest niekoľkých stoviek stúpencov opozície.

Záplavy, Záhorie, Pernek, cesta, voda, povodeň, povodne, záplava

Horský priechod Čertovica je neprejazdný

28.04.2017 19:31

Mnohé cesty v Žilinskom kraji sú pre nepriaznivé počasie a zosuvy pôdy neprejazdné.

ZSSK, vlak, železnice, IC,

IC vlakom pred sviatkami pridali vozne

28.04.2017 19:30

Železničná spoločnosť Slovensko v súvislosti so sviatkom 1. mája pridala vozne k rýchlikom InterCity.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 41909x
Priemerná čítanosť článkov: 1352x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy