Založ si blog

O Tarzanovi a čerešniach

Muž kráčal po nábreží,  nikam sa neponáhľal, pozoroval hladinu a odraz oblakov v nej, keď ho oslovila stará žena, ktorá predávala čerešne.

“Mladý pán, kúpte si čerešne, čerstvé, zrelé, už ich nebude viacej to sú posledné čo nestihli požrať škorce a ukradnúť decká od susedov, kúpte si mladý pán, kúpte” a už mu aj podávala malé papierové vrecko plné čerešní.

Muž sa zamyslel, manželka spomínala, že by upiekla koláč a aj deti by si iste pochutili na čerešniach, tak podišiel k starej žene, ktorá sedela na plechovom vedre a na drevenom štvorkolesovom vozíku mala naukladané malé plastové bedničky plné čerešní.

“Zoberiem si čerešne,” povedal muž, “ale to vrecko je málo, ja by som si zobral celú bedničku, nevstávajte, ja si ju zoberiem sám….”

“Ňahajte tak, ja vám podám, nechytajte sa …” ešte stihla povedať stará žena, ale to už s pod toho vozíka, ako blesk vyletel pes a so strašným brechotom sa pustil do muža.

“Tarzan,” zakričala stará žena na psa, “Tarzan, poď sem, počul si? Tam zalez pod káru, lebo ťa vycápem” a už aj chytala do ruky drevenú palicu. Tarzan si sadol vedľa starej ženy, ona ho chytila jednou rukou a pohladkala, “nebojte, on vám nič nespraví, je to dobrák.”

“No nevyzeral veľmi priateľský,” povedal muž,  podal žene peniaze a pre istotu sa ešte spýtal, “tak môžem si zobrať tie čerešne?”

“Ale móžte, móžte a ani ste nesprobovali či sú sladké a či kyslé, šak si zoberte” núkala muža stará žena, “veď keby tuto Tarzanka nebolo, tak vám veru nemám ani čo predávať, lebo čo by škorce nepožrali, to by mi decká od susedov pokradli, tuto do taštičky si ich nasypte, ostrý je, ale dobrák. Veď mi aj trvalo kým som ho vycepovala,” potiahla Tarzana za uši, potom ho potľapkala a dodala, “ty chuligán jeden, kde by si teraz bol, keby mňa nebolo?”

Muž sa oprel o pouličnú lampu, začal jesť čerešne a pochválil ich, že sú sladké ako med. Tarzan z neho nespúšťal oči, sledoval každý jeho pohyb, tak sa spýtal,  že kde ku nemu prišla.

“Jáj, to keď vám poviem, tak mi ani neuveríte. Ja ho mám z útulku, ale tam sa dostal z dediny hentam za tým kopcom. Mal ho jeden masiar, ale to vám bol taký odroň, alkoholik, držal ho na reťazi, žrať mu nedal poriadne a psisko potom havžalo celý deň a celú noc, čo bolo hladné. Raz v podvečer, keď sa masiar vrátil ožratý, ako prasa zo zabíjačky, pes havdžal a tak ho  chcel zbiť, aby bol ticho, ale pes ho sekol do zadku. Tak masiar zavolal suseda poľovníka, naložili psiska do embéčky a hybáj do lesa nad dedinu, tam ho chceli odstreliť. Lenže aj poľovník bol napitý ako cap a tak keď netrafil psa ani na tretí krát, lebo stále chodil okolo stromu, tak ho masiar chcel dať na krátko, lenže sa mu vyšmykol a ako ho chytali tak sa zahrýzol aj do zadku poľovníka. Ten spadol a vystrelil si do motora dieru, tak museli ísť do dediny pešo, krížom cez poorané pole, ale keďže celú noc pršalo, tak boli zablatení až za ušami. A takýto špinaví s krvavými riťami a guľovnicov v ruke išli po dedine. Hrešili, ako pohani a každému hovorili, čo chcú urobiť. Tak na nich ľudia zavolali starostu a žandárov. Masiara a poľovníka zobrali na stanicu a psa odviezli do mesta do útulku. Moja vnučka chodí pomáhať do toho útulku a ja som raz narobila lievancov s lekvárom, tak som jej tam zaniesla. A tento tu,” pohladkala Tarzana  po  chrbáte, “tam bol v klietke, špinavý vo výkaloch, skákal ako bláznivý, tak sa pýtam vnučky, že prečo mu nevyčistia a ona že sa ho boja, lebo nikoho nepustí do klietky. Aby ste si nedali rady s jedným psiskom? Otvorila som klietku a psisko na mňa, zdvihla som fertuchu, zabalila mu do nej hlavu, chytila ho za krk a tam som ho priviazala k vode. Jak ten začal do mňa skákať a cvakať zubami, tak som mu dva krát vypálila po ušiach a hovorím mu, len raz ma cvakneš a uvidíš!  Vrčal a zazeral na mňa, ale nesekol. Poumývala som ho, učesala, dala som mu žrať do misky a zavrela som ho naspäť do klietky. O dva dni mi ho vnučka dopratala domov, vraj babka, odkedy si ho poumývala, tak len sedel v kúte a kňučal. Ja som jej vravela, že načo mi bude taký punťo doma, ale vnučka si len húdla svoje, vraj si ma obľúbil a pustila ho vo dvore. A ten ti vám začal skákať, ako blázon, utekal na záhradu a naspäť, skákal po geteline, po uhorkách, pomedzi rajčiny a gladioly a potom medzi kury vbehol, kačicu mi z vajec vyhnal, tak som schytila motyku a tak som ho vyprášila, že až kňučal. Priviazala som ho na reťaz a vnučka mi vraví, babka to nemôžeš, veď on sa teší, potom sa urazila, odišla preč a Tarzana mi tam nechala. Na druhý deň som ho musela vytiahnúť za reťaz z tej starej búdy, kríval na jednu nohu, ako som ho tou motykou vyobšívala, tak som mu to potrela alpou a vymasírovala, navarila polievky a pridala tam jedno žĺtko z vajíčka. Keď to zjedol, tak som ho zobrala aj s tou reťazou a ukázala som mu celý dvor, previedla som ho po záhrade a povedala som mu, že viac ho nechcem vidieť naháňať mi hydinu po dvore, alebo aby sa mi preháňal po geteline. Lapaj, ešte hydine narobil občas manévre, ale stačilo túto palicu len do ruky chytiť a hneď vedel koľká bije,” chytila do ruky palicu a pohrozila sa Tarzanovi a on inštiktívne stiahol chvost a uši a potom jej olizol ruku, “dobre on vie, dobre si on pamätá, že?” A vyšticovala Tarzana za kožu na krku. “Ale učenlivý je, odkedy ho mám, tak mi veru už škorce nechodia ani na čerešne a ani na hrozno, keď Tarzan zbadá, že sa zlietli na strom, tak dovtedy do nich šteká, až odletia. A aj zlodeji prestali chodiť do mojej záhrady. Už mi nikto neoberie ani čerešne, ani ríbezle a ani hrach mi už nekape po nociach. Nikomu nemizlo, len mne, ale ja viem, že to boli decká od susedov, veď do by to iný mohou? Nič nemajú na tej záhrade, ani jedného stroma, ani kera a prišla som večer z litániek a cítim, že niekto varí ríbezľový lekvár. Pozriem na záhradu a dva korene čiernych ríbezlí obraté. Šľak ma išiel trafiť, no ale čo móžete povedať, čo? Nikoho som nevidela, nikoho som nechytila, ale tuto, tento, odkedy mám Tarzana, tak mi ništ nezmizlo…..”

Stará žena ešte pokračovala v rozprávaní, ale muž ju už nevnímal, slnko mu príjemne pálilo do tváre, čerešne boli neskutočné sladké a on pozoroval Tarzana. Darmo by ste ho hľadali v kynologických príručkách, bol neidentifikovateľnej rasy, vzrast tak stredne vysoký, trošku kratšie nohy, bol tučný a farba jeho srsti hrala farbami ponurej jesene. Ležal na boku vedľa starej ženy, hlavu mal schovanú pod jej sukňou a olizoval jej päty na nohách. Stará žena mala na ňom položenú ruku a neustále sa ho dotýkala, alebo ho škrabkala. Stačilo, že na chvíľku prestala, alebo ako gestikulovala, tak nevrátila svoju ruku na jeho chrbát a začal ju hrýzť do päty. Keď sa ho dotkla, tak prestal a opäť jej len olizoval päty.

Psi vraj nechodia do neba, neviem či je to pravda, alebo nie, ale Tarzan nemusí banovať za nebom, lebo on svoje nebo našiel už teraz, veď prečo by inak stará žena prehrýzla čerešňu, vypľula kôstku, potom zobrala vykôstkovanú čerešňu do ruky a vložila ju Tarzanovi priamo do tlamy?

Ona

01.08.2016

Bola som práve v práci, keď mi zazvonil telefón. Skoro som dostala porážku. Volali mi zo škôlky, že moja Mia sa stratila. Kričala som do telefónu ako zmyslov zbavená, ako sa vám mohla stratiť viac »

Cestopis: Zimbabwe

08.04.2014

Cestovanie sa stalo mojou vášňou. Nie žeby som predtým necestoval, ale začal som cestovať do krajín o ktorých som dovtedy len počúval. Dostanete sa do inej krajiny, spoznáte iných ľudí s viac »

Ako zomrel Stanislav?

22.12.2012

Malá krimi poviedka Johny, teda Anton, ale pre jeho neskutočnú podobu s hercom Johnym Deppom ho všetci volali Johny, práve uzavrel další prípad a náčelníkovi niesol spis. Stretli sa vo dverách. viac »

rakka, syria

Vojna v Sýrii je podľa Asadovej poradkyne takmer na konci

18.08.2017 15:33

Sýrska vláda v krajine podľa nej nebude tolerovať armády, ktoré sú podľa nej "nelegitímne", to znamená americkú aj tureckú.

Hnedé či biele, malé či veľké vajce

Hotely naservírovali hosťom 570 kg vajec s pesticídom

18.08.2017 15:05

V štyroch bratislavských hoteloch spotrebovali 570 kilogramov pasterizovanej vaječnej hmoty s obsahom pesticídu fipronil. Dodávateľovi vrátili len 90 kg.

Pavol Hauptvogel

Slovensko potrebuje oživiť potravinárstvo

18.08.2017 14:00

Slovensko čelí zásadným zmenám klímy a musí na ne reagovať, inak jeho poľnohospodárstvo neprežije.

záplavy, povodne, Považská Bystrica

SHMU varuje pred povodňami na severe Slovenska

18.08.2017 13:36

Výstraha prvého stupňa platí od soboty od 18:00 do pondelka do 6:00.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 42887x
Priemerná čítanosť článkov: 1383x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy