Založ si blog

Koniec Zuzky spisovateľky

Zuzka bola spisovateľka a práve písala historický román, kvôli ktorému študovala rôzne staré knihy a kroniky.  
Práve sa vrátila z úspešného záťahu, cez známeho svojho známeho sa dostala do archívu biskupského úradu a v taške ju ťažilo množstvo fotokópii, ktoré chcela ešte dnes preštudovať, teda prečítať.
“Zuzi poď už spať,” povedal  jej muž, “už je neskoro.”
“Už idem, len toto dočítam a hneď som pri tebe,” usmiala sa Zuzka na muža a opäť sa začítala do textu.
On ju pohladkal po chrbte, pobozkal do vlasov a povedal dobrú noc, lebo dobre vedel, že dnes bude spať opäť sám, pokiaľ to neprečíta, tak do postele nepôjde. Koľko krát sa stalo, že mu povedala, že iba toto dočíta, alebo dopíše a hneď je v posteli a ráno keď vstával do práce tak ešte sedela za stolom a ťukala do stroja, alebo čítala z robila si poznámky.
Zuzanu zaujal jeden text, bolo to len jedna strana, ale bolo to písané takým zvláštnym spôsobom, nebola  to ani báseň a ani bežný záznam v kronike. Keď jej to dával zriadenec archívu, tak sa k Zuzane nahol a  ticho jej povedal, “s týmto opatrne,  ten text prináša nešťastie. Aj môj predchodca sa pokúsil rozlúštiť tajomstvo toho textu a na druhý deň ho našli mŕtveho.”   Zuzka sa preľakla a na sekundu sa zháčila, či si ten text zoberie, alebo nie, ale zriadenec cez smiech dodal, “ zomrel na infarkt, mal už cez osemdesiat rokov, hádam by ste neverili nejakým povedačkám.”
Zuzka čítala ten text už asi desiaty  krát, vôbec jej to nedávalo zmysel, boli to len také pozliepané, nič nehovoriace príhody, bez udania času a miesta. Pozrela sa na hodiny, pol druhej, muž bude zase nahnevaný, zívla si, rýchlo uložila papiere na seba  a chcela zhasnúť lampu, keď si všimla, že tieň, ktorý vrhali kvety vo váze na ten text, akoby jej osvetľoval niektoré slová.  A zrazu pochopila, ako ten text treba čítať. Pravý text sa skrýval  v tom falošnom. Začala spájať písmena z konca jedného slova a začiatku druhého do slov a vznikol jej nový text. Ale ani ten jej ešte nedával zmysel, tak opäť spájala písmena do nových slov a text bol stále kratší a kratší, až jej zostalo len jedno slovo, “ZOMRIEŠ.” Chvíľu sa  prekvapene a nechápavo  pozerala na to slovo, že jej až mráz prešiel po chrbte, ale potom si spomenula na toho zriadenca z biskupského úradu a na ten jeho úškrn, keď je podával ten papier.
“Takto sa nechať nachytať,” mrmlala si  Zuzka sama pre seba a nahla sa nad stôl, aby sfúkla sviečku osadenú v kameňoch vo veľkej sklenenej guli, ale skôr než stihla vyfúknuť vzduch, sviečka zhasla sama od seba, akoby ju niekto iný sfúkol. Zuzka zostala zarazená stáť v tmavej izbe o tretej hodine rannej, vetvičky kríku za oknom, ktoré ohýbal vietor sa kĺzali po okne a vydávali zvláštne kvílivé zvuky. Zuzke sa zrýchlil dych, zrazu mala pocit, že aj keď má zatvorené všetky okná a dvere, tak sa na okne pohla záclona a ju ovanul prievan. Rýchlo sa rozbehla do izby, doslova skočila do postele a pritúlila sa k mužovi ako to len šlo. On sa prebral, pozrel na hodinky, zanádaval si, že zase ponocovala a pohrozil jej, že nabudúce  jej spáli tie papiere, keď bude takto ponocovať a budiť ho uprostred noci.

“Zuzka, Zuzanka,” tajomný hlas volal na Zuzku, “Zuzanka, prebuď sa, počuješ ma?”
Zuzka vstala z postele, cez okno svietil do izby mesiac a vonku sa vznášal opar tesne nad zemou.
“Poď Zuzanka, poď” tajomný hlas volal Zuzku von z izby.
Keď vyšla von z izby, dvere sa samé zatvorili a na dverách bol zabodnutým nožom prichytený papier a na ňom krvou napísané, “ZOMRIEŠ!” Zuzka sa neskutočne preľakla, vykríkla a rozbehla sa preč, ale všetky dvere sa pred ňou začali zatvárať a na každých bol  papier prebodnutý nožom a na ňom napísané “ZOMRIEŠ!” Zatiahli sa aj závesy na oknách a aj na nich bolo napísané, “ZOMRIEŠ!” Pootvárali sa všetky šuflíky a skrinky na nábytku a zo všetkých začali lietať papiere a na každom bolo napísané, “ZOMRIEŠ!” Zuzka začala nepríčetne kričať, vrieskať, ale keď sa otvorili dvere do pivnice, ktoré sú vedľa krbu a tmavé, až čierne polorozpadnuté dlhé ruky ju chytili za nohy a začali ju ťahať do pivnice, Zuzka sa snažila o niečo zachytiť, škriabala a udierala rukami a kričala na muža, aby jej pomohol.

“Zuzana, Zuzka, Zuza!!!!” doslova zvrieskol na ňu muž, držal ju za rameno a triasol ňou. Zasvietil nočnú lampu, Zuzana sa  prebudila, otvorila oči a nechápavo pozerala okolo seba. Zrazu sa rozplakala, silno objala muža a povedala mu čo sa jej snívalo. On ju tíšil, ale nezabudol jej pripomenúť, že je štvrť na päť a že je to už druhý krát čo ho túto noc prebudila, lenže teraz ho ešte aj poriadne na tvári poškriabala. Pri ľavom oku mu až krv tiekla, Zuzka sa mu ospravedlňovala, ale keď sa vracal z kúpeľne, tak Zuzka stála pri stole a ukazovala mu tie papiere.
“Teba vôbec nezaujíma, že je ešte noc a že chcem spať, lebo idem ráno do práce? Povedal podráždene muž a chcel isť do izby, ale Zuzana ho chytila za ruku, ukázala mu papier so slovom “ZOMRIEŠ!” a spýtala sa, “čo by si s tým spravil ty?”
On sa nahnevaný otočil, zobral všetky tie papiere, hodil ich do krbu, škrtol zápalkou a išiel spať.

Keď sa Zuzana zobudila, vonku nádherne svietilo slnko, zobrala telefón do ruky a mala tam sms od muža.

“KRASNE RANO LASKA.
VYZERAM AKO PO FLAME
CERVENE OCI A DOSKRIABANA TVAR
MRZIA MA TIE PAPIERE
MILUJEM TA”

Zuzka vstala z postele, začala písať sms a vyšla z izby. Všetky papiere, ktoré v noci spálil jej muž ležali na stole vzorne poukladané. Zuzka zostala prekvapená stáť nad stolom, pozrela sa do krbu, ale ten bol čistý, žiadny popol. Nemohla odoslať správu, lebo telefón nereagoval, Zuzka sa pohla smerom do kuchyne, keď jej zazvonil mobil. “Áno” povedala Zuzka, ale žiadna odpoveď, počula len niekoho ťažko dýchať. Vonku sa slnko schovalo za oblaky  a vietor opäť oprel vetvičky kríka za oknom do skla, ktoré vydávali kvílivý zvuk, Zuzka ucítila na tvári prievan a všetky papiere vzorne poukladané na stole sa rozleteli po izbe, pred Zuzkou na zemi zastal papier, na ktorom bolo napísané, “ZOMRIEŠ!” Zuzka nahlas preglgla a oči sa jej doširoka otvorili, keď za sebou začula, ako sa dvere do pivnice pomaly a s jemným vŕzganím otvárajú……………….

Ona

01.08.2016

Bola som práve v práci, keď mi zazvonil telefón. Skoro som dostala porážku. Volali mi zo škôlky, že moja Mia sa stratila. Kričala som do telefónu ako zmyslov zbavená, ako sa vám mohla stratiť viac »

Cestopis: Zimbabwe

08.04.2014

Cestovanie sa stalo mojou vášňou. Nie žeby som predtým necestoval, ale začal som cestovať do krajín o ktorých som dovtedy len počúval. Dostanete sa do inej krajiny, spoznáte iných ľudí s viac »

Ako zomrel Stanislav?

22.12.2012

Malá krimi poviedka Johny, teda Anton, ale pre jeho neskutočnú podobu s hercom Johnym Deppom ho všetci volali Johny, práve uzavrel další prípad a náčelníkovi niesol spis. Stretli sa vo dverách. viac »

SNS? Janusek, Stefanov

Exministri Janušek a Štefanov dostali za nástenkový tender exemplárne tresty

18.10.2017 11:04

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznal dvoch bývalých ministrov vinnými z machinácií pri miliardovom tendri. Uložil im za to dlhoročné tresty.

Volkswagen, karosáreň

Tri slovenské automobilky patria k najväčším v rámci regiónu

18.10.2017 11:00

Tri automobilky pôsobiace na Slovensku patria do top desiatky najväčších automobiliek strednej a východnej Európy.

Soraya Saenz de Santamaria

Španielsko Katalánsku: Konajte rozumne, inak môžeme pozastaviť autonómiu

18.10.2017 10:50

Rajoyov kabinet dal Barcelone ultimátum do štvrtka, aby sa vyjadrila, či po katalánskom referende vyhlásila nezávislosť regiónu.

cantat

Francúzsky časopis dal na obálku speváka odsúdeného za zabitie. Čelí kritike

18.10.2017 10:40

Bertrand Cantat v roku 2003 ubil svoju priateľku, herečku Mariu Trintignantovú.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 43747x
Priemerná čítanosť článkov: 1411x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy